Keď premýšľame nad tým, čo chceme na svojom tele, strave alebo fungovaní zmeniť, často máme potrebu začať veľkými zmenami. Zmena jedálnička, tréningy, čo vyradiť či koľko chceme schudnúť.
Čím viac sa však o výžive učím, tým viac si uvedomujem, že možno nepotrebujeme robiť viac. Možno potrebujeme lepšie zvládnuť to najjednoduchšie. A práve o tom sú základy. O veciach, ktoré možno nie sú na prvý pohľad zaujímavé, ale keď ich dokážeme preniesť do bežného života, začnú mať úplne inú hodnotu.
Toto je jedna z myšlienok, ktorá mi v tejto téme dáva veľký zmysel. Niekedy sa tak veľmi sústredíme na to, čo máme robiť, že zabudneme na úplne základnú otázku: Ako to dostanem do svojho každodenného života? Môžeš mať skvelý jedálniček, ale ak nemáš čas nakúpiť a navariť, zostane iba na papieri. Môžeš mať perfektný tréningový plán, ale ak si ho nikdy nezaradíš do kalendára, nič sa nezmení.
Preto je plánovanie, určovanie priorít a príprava oveľa dôležitejšia, než sa na prvý pohľad môže zdať. Niekedy totiž nepotrebujeme ďalšiu informáciu, ale potrebujeme si vytvoriť priestor na to, čo je pre nás dôležité. A nemusí to byť veľká vec. Začať môžeme pokojne malým krokom, ktorý zaberie päť minút.
Možno si dnes nepripravíš jedlo na celý týždeň. Ale môžeš si pripraviť obed na zajtra. Možno nemáš čas na hodinový tréning. Ale môžeš si obuť tenisky a ísť na krátku prechádzku. Malý krok nie je málo, ak je to krok, ktorý dokážeš zopakovať.
Pri jedle sme si za tie roky vytvorili neuveriteľné množstvo pravidiel. Toto môžem, toto nemôžem. Toto večer áno, toto večer nie. Toto je zdravé a toto je zlé. A potom sa čudujeme, že máme pocit, že jedlo neustále kontrolujeme.
Regulovať svoje stravovanie však nemusí znamenať žiť podľa rigidného zoznamu pravidiel. Môže to znamenať naučiť sa lepšie vnímať vlastné telo. Jesť pomalšie, všímať si hlad a sýtosť, venovať pozornosť jedlu a postupne si vytvoriť pravidelnosť, ktorá nám vyhovuje.
Skús sa niekedy pri jedle zastaviť a všimnúť si, čo sa v tebe deje. Nie preto, aby si sa kontrolovala, ale aby si sa lepšie poznala. Kedy som začala byť hladná? Kedy som si všimla, že už mám dosť? Jem preto, že som hladná, alebo preto, že som unavená, vystresovaná či jednoducho zvyknutá niečo chrúmať?
Možno nezistíš nič. Možno zistíš veľa. A možno práve o tom táto cesta je.
Keď chceme meniť svoju hmotnosť alebo zloženie tela, skôr či neskôr sa dostaneme k otázke množstva jedla a pohybu. Energetická rovnováha je jedným zo základov pri práci s body composition cieľmi. To však neznamená, že každý človek musí okamžite začať vážiť úplne všetko, čo zje.
Dôležitejšie je pochopiť princíp. Množstvo energie, ktoré prijímame, by malo dávať zmysel vzhľadom na naše potreby, aktivitu a cieľ. Na orientáciu môžu slúžiť napríklad PN hand portions, ale pomôcť môže aj lepšie vnímanie hladu a sýtosti.
A práve tu podľa mňa vzniká priestor na individualitu. To, čo potrebuje jedna žena, nemusí potrebovať druhá. Náš cieľ nie je vytvoriť jedno číslo, ktoré bude fungovať pre všetkých. Cieľom je pochopiť svoje potreby a nájsť spôsob, ktorý vieme dlhodobo používať. Prispôsob príjem energie svojim potrebám a cieľom.
Toto je jedna z vecí, ktorú by som chcela, aby si si pripomínala častejšie. Jedlo nie je skúška charakteru. To, že si si dala koláč, z teba nerobí nedisciplinovanú ženu, rovnako ako šalát z teba automaticky neurobí zdravého človeka.
Máme tendenciu rozmýšľať čierno-bielo – buď jem „dokonale“, alebo som to celé pokazila. Oveľa užitočnejšie mi príde premýšľať nad jedlom ako nad určitým spektrom a pýtať sa: „Ako si môžem vybrať o trochu lepšie?“ Nie dokonale.
Možno dnes pridáš k jedlu zeleninu. Možno si vyberieš menej spracovanú potravinu. Možno si doma pripravíš jedlo namiesto toho, aby si celý deň fungovala na náhodných snackoch. Nemusíš prekopnúť celý svoj jedálniček. Stačí postupne posúvať jeho kvalitu správnym smerom. Častejšie si vyberaj kvalitnejšie potraviny.
Keď začneme premýšľať nad kvalitnejším jedlom, môžeme sa ľahko dostať do ďalšieho extrému. Začneme riešiť iba to, čo by sme mali vyradiť. Menej sladkého, menej spracovaných potravín, menej toho a tamtoho.
Ale rovnako dôležité je premýšľať nad tým, čo svojmu telu pravidelne dávame. Základom vyváženého jedla sú podľa PN napríklad kvalitný zdroj bielkovín, farebná zelenina alebo ovocie, vhodné zdroje sacharidov podľa potreby, zdravé tuky a dostatok tekutín.
Páči sa mi na tom najmä to, že sa nesústredíme iba na jednu potravinu alebo jednu živinu. Ide o celok. Postupne sa učíme, ako si poskladať jedlo tak, aby nás nielen zasýtilo, ale zároveň poskytlo telu to, čo potrebuje.
A čím viac tomu rozumieme, tým menej potrebujeme, aby nám niekto každý deň povedal, čo presne máme jesť.
Keď sa povie pohyb, veľa z nás si okamžite predstaví tréning. Hodina vo fitku, beh, skupinová hodina alebo náročný workout. Lenže pohyb je oveľa širšia vec. Patrí doň aj to, čo robíme počas obyčajného dňa.
Prechádzka. Schody namiesto výťahu. Cesta pešo. Pohyb počas práce. A samozrejme aj samotný tréning, ak je súčasťou nášho života. Pri pravidelnom cvičení potom treba myslieť aj na to, aby bola tréningová záťaž nastavená tak, že ju telo dokáže zvládať a regenerovať.
Nemyslím si preto, že má zmysel čakať na deň, keď budeme mať dostatok času na dokonalý tréning. Pohyb nemusí byť všetko alebo nič. Aj obyčajná prechádzka je stále pohyb a aj malé množstvo aktivity môže byť lepšie ako celý deň presedený.
Toto je podľa mňa jedna z vecí, na ktoré zabúdame najčastejšie. Chceme cvičiť viac, jesť lepšie, byť produktívnejšie a neustále sa posúvať. Ale potom zabudneme, že naše telo potrebuje aj druhú polovicu príbehu – oddych a regeneráciu.
Spánok, kvalitné spánkové návyky, prostredie, v ktorom spíme, práca so stresom a vedomé relaxačné aktivity sú súčasťou regenerácie. A ak sa nevieme zotaviť, nemôžeme od seba donekonečna očakávať ďalší výkon.
Niekedy môže byť najlepší krok, ktorý pre seba urobíš, práve ten, že si dovolíš spomaliť. Nie preto, že si lenivá. Nie preto, že si si tréning nezaslúžila. Ale preto, že regenerácia je súčasť starostlivosti o seba, nie jej opak.
Niekedy chceme zmeniť svoje správanie, ale vôbec sa nepozrieme na prostredie, v ktorom sa snažíme túto zmenu robiť. Ak chceme jesť lepšie, ale doma nemáme nič pripravené, budeme sa rozhodovať hladné a unavené. Ak chceme cvičiť, ale tréning nemáme nikde naplánovaný, budeme každý deň čakať, či sa nám bude chcieť.
Prostredie môže byť buď prekážkou, alebo pomocníkom.
Preto má zmysel pripraviť si veci dopredu, mať kvalitnejšie potraviny dostupné a obklopovať sa ľuďmi, ktorí naše ciele podporujú. Nejde o dokonalú domácnosť ani o to, aby sme sa odstrihli od všetkého, čo nám nevyhovuje. Ide o malé úpravy, vďaka ktorým bude dobrá voľba o trochu jednoduchšia a tá nežiaduca o trochu menej pohodlná.
A možno práve tu sa ukáže, že disciplína nie je vždy odpoveď. Niekedy si len potrebujeme prestať hádzať polená pod nohy.
Jedlo nie je iba energia. Môže nás potešiť, upokojiť alebo nám pomôcť na chvíľu vypnúť. Preto podľa mňa nie je problém dať si po náročnom dni čokoládu. Dôležitejšie je všimnúť si, či je jedlo jediným spôsobom, ktorým zvládame stres, smútok alebo únavu.
Niekedy stačí vytvoriť malý priestor medzi tým, čo cítime, a tým, čo urobíme. Možno si vtedy uvedomíme, že nepotrebujeme vždy jedlo, ale oddych, spánok, rozhovor, prechádzku alebo chvíľu pre seba.
Keď sa na týchto deväť zručností pozerám, nechcem z nich vytvoriť ďalší zoznam vecí, ktoré musíš robiť dokonale. Sú to zručnosti, ktoré sa postupne učíme. Niektoré nám pôjdu prirodzene, pri iných budeme zakopávať a vracať sa k nim znova.
A to je v poriadku. Veď aj samotná zmena je skôr ako sinusoida – raz sme hore, raz dole, no stále sa posúvame ďalej. Horšie obdobie neznamená, že si na začiatku. Znamená, že si stále na ceste.
A možno práve preto sa na svoju cestu nechcem pozerať iba cez číslo na váhe. Chcem vedieť, že dnes rozumiem svojmu telu o trochu viac ako pred rokom, viem lepšie pracovať s hladom, viem, kedy potrebujem pohyb a kedy oddych. A keď sa niečo nepodarí, nechcem zahodiť všetko, čo som doteraz dokázala, ale jednoducho pokračovať ďalej.
Možno cieľom nemusí byť doraziť do cieľa. Možno je cieľom naučiť sa vedome kráčať touto cestou.
Nie tá, v ktorej by si mala byť lepšia. Ale tá, pri ktorej si si po prečítaní povedala:
„Toto je presne niečo, na čom sa teraz učím pracovať.“
Vyber si jednu. A skús tento týždeň urobiť jednu malú zmenu. Potom sleduj, čo sa o sebe dozvieš. Možno nezistíš nič a možno zistíš zaujímavé veci. A možno práve o tom táto cesta je. 🙂